Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow
    • Slideshow

    Otázky a odpovede

    Zákonné obmedzenia vlastníckeho práva

    Otázka
    Výsadba kvetov a kríkov pri susedovom murovanom plote.  Akú vzdialenosť musím dodržať, aby som mu pravidelným polievaním nezničila plot, a aby boli dodržané všetky právne pravidlá.

    Odpoveď:

    Právny poriadok vami uvedenú problematiku nerieši.  Iba ust. §  127 ods. 1 Obč. zákonníka uvádza :

    "Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok."

    Podstatné vo vašom prípade je to, aký je predpoklad rozšírenia kvetenstva a kríkov po viacerých rokoch, aby tiet nezasahovali do murovaného oplotenia suseda. Ak by malo dôjsť k tomu, že múrový plot suseda bude zarastený vašimi kríkmi, mohol by mať vo veci námietky a žiadať ich odstránenie. Múr ako oplotenie patrí z oboch strán susedovi. Odporúčam poradiť sa s odborníkom a prípadne sa dohodnúť o susedom.

    Otázka

    Čo so spadnutým ovocím z mojej záhrady do suseda?

    Odpoveď:

    Úroda ovocia (plodov) na previsoch je vo vlastníctve vlastníka stromu, pretože ovocie je súčasťou stromu a strom je zas súčasťou pozemku. Okrem toho, vlastník veci (stromu) má právo aj na jej úžitky a prírastky ( § 135a OZ). To platí aj vtedy, ak spadne ovocie zo stromu na susedný pozemok. Avšak vlastník spadnutého ovocia nemôže preto za účelom zberu vstupovať na pozemok suseda kedykoľvek a bez jeho vedomia. Za najjednoduchšie riešenie, ktoré by bolo aj v súlade s dobrými mravmi ( §3 OZ) a zabránilo by susedským sporom, je to, ak sused výzve vlastníka stromu a umožní mu vstup na svoj pozemok, aby si vlastník stromu mohol ovocie oberať alebo pozbierať zo zeme, alebo ak sa susedia dohodnú, že ovocie si môže otrhať a ponechať spadnuté ovocie z previsov ten vlastník pozemku, nad ktorým sú previsy. Vlastník je oprávnený od suseda požadovať ovocie spadnuté na jeho pozemok a vlastník pozemku je povinný mu ho vydať, pretože ak by si ho ponechal, ide o zásah do vlastníckeho práva vlastníka stromu ( § 126 ods. 1 OZ). Vlastník pozemku nie je povinný ovocie pozbierať a odovzdať ho vlastníkovi stromu, ale je povinný dať mu možnosť, aby si vlastník svoje ovocie pozbieral a odniesol. Vyplýva to z § 127 ods. 3 OZ, podľa ktorého sú vlastníci susediacich pozemky povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Strom je súčasťou pozemku a obhospodarovaním pozemku je nepochybne aj zber úrody , resp. plodov z tohto pozemku, i keď sa ovocie z previsu nachádza nad susedným pozemkom. 

    Otázka

    Potrebujem povolenie na výstavbu oplotenia?

    Odpoveď

    Oplotenia sa vyrábajú z najrôznejších materiálov, ako sú betón, drevo alebo plast. Konštrukcia je tvorená najmä pletivom alebo murivom. Stavebný zákon považuje oplotenie za tzv. „drobnú stavbu“ ( §139b ods. 8 psím. b) SZ), na ktorú nie je potrebné stavebné povolenie, ale postačuje – OHLÁSENIE STAVEBNÉMU ÚRADU (§ 55 ods. 2 písm. B) SZ)., Stavebným úradom je obec (§ 117 ods. 1 SZ.)

    Otázka

    Môžem vstúpiť na susedný pozemok?

    Odpoveď:

    V stave núdze (napr. požiar) možno na susedný pozemok vstúpiť aj bez súhlasu ( § 128 ods. 1 OZ)

    Zákon však uvádza dva dôvody vstupu na susedný pozemok:

    1. Vstup na susedný pozemok je nevyhnutný na údržbu susediacich stavieb a pozemkov,
    2. Vstup tiež nevyhnutne vyžaduje obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

    a)NEVYHNUTNOU ÚDRŽBOU – je treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane ( oprava poškodeného komína) a podobne. Pôjde najmä o stavby, ktoré sú umiestnené na hranici pozemkov, alebo ich vzdialenosť od hranice je minimálna a nedostatočná vzhľadom na nevyhnutné stavebné práce.

    V prípade stavieb pôjde najmä o bežné udržiavacie práce uvedené v § 139 b ods. 16 SZ), na uskutočnenie ktorých nie je potrebné stavebné povolenie a ani ohlásenie stavebnému úradu, a teda nie je daná kompetencia obce ako stavebného úradu. Medzi takéto „bežné udržiavacie práce“ patria napr. opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa, ďalej opravy a výmena omietok, komínov, okien, dverí a podobne

    Nevyhnutná údržba pozemkov môže súvisieť najmä s údržbou porastov na nich ( napr. strihanie živého plota alebo zber úrady, ovocia, ktoré popadalo na susedný pozemok) a súvisí tak aj s jednotlivými fázami pôdohospodárskej alebo lesnej výroby.

    B) OBHOSPODAROVANIE susediacich pozemkov a stavieb nie je totožné s údržbou, preto ho treba chápať ako každú inú nevyhnutnú hospodársku činnosť, ktorú vlastník musí vykonať, aby nezmaril výsledky hospodárskej činnosti na vlastnom pozemku alebo v o vlastnej stavbe. Údržbu a obhospodarovanie možno vykonával len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu.

    Zákon nehovorí o tom, že by sa vstup na pozemok mal povoliť za náhradu, no účastníci sa na nej môžu dohodnúť. Ak vstupom na susedný pozemok vznikne škoda, vzniká škodcovi povinnosť túto škodu nahradiť . Poškodený sa tejto náhrady môže domáhať žalobou o náhradu škody  spôsobenej vstupom na susedný pozemok.

    Občianskoprávne vzťahy

    Otázka

    Sused ma starší dom. A jeho jedna stará stena sa možno sama zrúti a padne mi do dvora. Ako postupovať, aby sused tu jednu stenu zbúral?

    Odpoveď:
    Túto situáciu je potrebné nahlásiť miestnemu stavebnému úradu. Tento stavebný úrad môže buď uložiť povinnosť vykonať opatrenia proti zrúteniu steny alebo môže vlastníkovi nehnuteľnosti nariadiť odstránenie tejto časti stavby, ak táto stavba svojim technickým stavom ohrozuje zdravie, život ľudí alebo ich majetok.

    Otázka

    Dobrý deň, kúpili sme domček na dedine a vedľajší susedia hneď za našim spoločným plotom, ktorý oddeľuje ich záhradu od našej chovajú prasatá v dosť zanedbaných podmienkach (veľa blata, fekálií, v ktorých sa tie prasnice váľajú) a všetok ten smrad, ktorý tam vzniká, keď dobre zafúka čo sa deje často mame až my v dome. Nemôžeme sedieť na vlastnom dvore ak to nechceme dýchať. Na čo máme podľa Vás nárok ?

    Odpoveď:

    Dobrý deň,
    podľa § 53 zákona o veterinárnej starostlivosti platí, že obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením podrobnosti o územných podmienkach pre chov a držanie zvierat v obci. Odporúčame preto oboznámiť sa so všeobecne záväzným nariadením obce o podmienkach držania zvierat a ich chovu na území obce.

    Ak by toto VZN nebolo obcou prijaté a máte dôvodné pochybnosti o starostlivosti o zvieratá, môžete kontaktovať prísl. veterinárnu správu. Pre chovateľov hosp. zvierat v zmysle uvedeného zákona o veterinárnej starostlivosti platia mnohé povinnosti, ktoré však môže skontrolovať len veter. správa.

    Pre Vás ako susedov platí aj ust. § 127 Obč. zákonníka :

    "(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok."

     Otázkou je či sused ohlásil drobnú stavbu na obci v súlade s ust. stav. poriadku a má splnené povinnosti v zmysle ust. zákona o veterinárnej starostlivosti. Odporúčame Vám kontaktovať obec a veter. správu. V prípade ak následne nedôjde k náprave ohľadom obťažovania smradom z hosp. zvierat, budete musieť podať žalobu na súd.


    Otázka

    Mnohí občania sa pýtajú, či a na základe čoho sú povinní kosiť burinu na svojich pozemkoch, ktorý orgán kontroluje plnenie tejto povinnosti a čo hrozí za nesplnenie tejto povinnosti?

    Odpoveď:

    Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „vlastník“) alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“) je povinný predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

    Nedodržiavaním povinností sa vlastník alebo užívateľ dopúšťa porušenia zákona a hrozia sankcie. Vzhľadom na veľký počet pozemkov, kde burina dorastá do značných výšok, semenia sa na nej rastliny, ktorých výtrusy a semená sa šíria do okolia a znehodnocujú priľahlé pozemky, je nutné odstraňovať tento nežiadúci stav. Veľkým rizikom zaburinenia je aj šírenie semien alergénov, často inváznych rastlín, ktoré najmä našim najmenším a starším občanom môžu spôsobovať veľké zdravotné riziká. Medzi invazívne rastliny patria: ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), pohánkovec (Fallopia), slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus), boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (S. gigantea), na ktoré sa vzťahujú prísne pravidlá pre zamedzovanie ich šírenia.

    Aby sa zabránilo nežiadúcemu stavu, vlastníci a užívatelia poľnohospodárskych i nepoľnohospodárskych pozemkov sú povinní dodržiavať ustanovenia zákona a realizovať opatrenia proti rozširovaniu burín, inváznych rastlín a náletových drevín, čo spočíva najmä v pravidelnom udržiavaní trávnatých plôch ich kosením v čase pred kvitnutím, (najmenej 2 krát do roka v termínoch apríl - jún a september), čím sa zabráni ďalšiemu šíreniu burín a škodcov.

    Kompetentnými orgánmi na ochranu poľnohospodárskej pôdy sú od 1. 10. 2013 okresné úrady, pozemkové a lesné odbory. Tieto sú vecne príslušné prejedávať priestupky a správne delikty a ukladať pokuty, príp. kontrolovať plnenia podmienok uložených v rozhodnutiach.

    Priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustí aj ten, kto:

    • Nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobil jej poškodenie,
    • spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti poľnohospodárskeho pozemku,
    • v rozpore so zákonom zabral a použil poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel,
    • spôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, a i.

    Ochranu pred zaburinením zo susedného pozemku poskytuje najmä zákon č. 220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z je každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správy poľnohospodárskej pôdy povinný predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

    Opatrenie na ochranu poľnohospodárskej pôdy podľa spomínaného § 3 zákona č. 220/2004 Z.z. ä t.j. povinnosť súvisiacu so zamedzením šírenia burín) nariaďuje – OKRESNÝ ÚRAD, pretože v zákone spomínané obvodné pozemkové úrady boli s účinnosťou od 1. októbra 20132 zrušené zákonom. Č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Okresný úrad ako orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy je príslušný prejedávať priestupky fyzických osôb a uložiť pokutu až do výšky 330 € občanovi, ktorý spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti poľnohospodárskeho pozemku ( § 25 ods. 1 psím. b) zákona č. 220/2004 Z.Z.) V prípade, ak PO alebo fyzická osoba – spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskej pôdy, ide o správny delikt, za ktorý okresnú úrad uloží pokutu od 166 do 33  200 € za každý hektár poľnohospodárskej pôdy ( § 26 ods. 1. písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z.)

    Z uvedeného vyplýva, že sused, ktorý je obťažovaný zaburinením zo susedného pozemku, sa môže obrátiť predovšetkým na príslušný útvar OKRESNÉHO ÚRADU s podnetom na vykonanie odborného dohľadu alebo s oznámením priestupku, prípadne správneho deliktu.

    Otázka

    Ako ďaleko od hranice pozemku možno vybudovať žumpu?

    Odpoveď:

    Stavebný zákon a ani jeho vykonávacie vyhlášky neurčujú presne najmenšiu vzdialenosť žumpy od hranice pozemku. Určujú však všeobecné požiadavky na odstupy stavieb.

    Najmenšia vzdialenosť malej čistiarne alebo žumpy od studne individuálneho zásobovania vodou je daná slovenskými technickými normami STN 75 6081, STN 75 6402, STN 75 5115.

    Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

    Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

    Malá čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie.

    Malá čistiareň alebo žumpa musí byť umiestnená a riešená tak, aby bolo možné výhľadové pripojenie stavby na verejnú kanalizáciu.

    Malá čistiareň alebo žumpa sa umiestňuje tak, aby bolo možné vyberať jej obsah.

    Do malej čistiarne odpadových vôd a do žumpy nesmie byť odvedená zrážková voda.

    Dno a steny žumpy musia byť vodotesné.

    Žumpa je podľa stavebného zákona považovaná za tzv. "drobnú stavbu" (§ 139 ods. 6 písm. b stavebného zákona).

    Platí, že ohlásenie stavebnému úradu postačí pri tzv. "drobných stavbách", ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie (§ 55 ods. 2 písm. b stavebného zákona).

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte najmä § 6 a § 11 vyhlášky 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

    Otázka

    Aká môže byť maximálna výška oplotenia medzi dvoma rodinnými domami?

    Odpoveď:

    Stavebný zákon a ani vykonávacia vyhláška síce konkrétne neobmedzuje výšku plota, avšak opisne určuje obmedzenia pre rozsah oplotenia.

    Oplotenie nesmie:
    a) svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí,

    b) zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia stavby na pozemnú komunikáciu,

    c) ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a iných osôb.

    Pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak:
    a) stavba môže pôsobiť nepriaznivo na životné prostredie,

    b) treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat,

    c) stavbu treba chrániť pred okolitými vplyvmi,

    d) stavbu treba chrániť pred vstupom neoprávnenej osoby.
    Stavebný pozemok pozdĺž verejnej cesty, ulice alebo námestia, športoviska a ihriska, kempingu a rekreačného priestoru, skladiska a odstavnej plochy, násypu a výkopu musí byť oplotený, ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a poriadok.

    Konkrétnu maximálnu výšku plota predpisy presnejšie neurčujú.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte najmä § 12 vyhlášky 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

    Oplotenie sa považuje za tzv. drobnú stavbu. Na výstavbu oplotenia preto nie je potrebné stavebné povolenie, je však nutné túto stavbu vopred ohlásiť stavebnému úradu – OBCI.

    Otázka

    Kde a ako sa vybavuje stavebné povolenie na rodinný dom?

    Odpoveď:

    Stavebné povolenie sa vybavuje na stavebnom úrade vo vašej OBCI, prípadne môžete vybavením stavebného povolenia poveriť niekoho iného, napríklad projektanta alebo inú osobu, ktorá ponúka vybavenie stavebného povolenia a bude Vás v stavebnom konaní pred úradmi zastupovať.

    Stavebným úradom pre výstavbu rodinných domov je OBEC, t. j. obecný úrad. Stavebné konanie sa začne po zaplatení správneho poplatku a predložení žiadosti o stavebné povolenie, ktorá by mala obsahovať:

    a) meno, priezvisko a adresu stavebníka,

    b) druh, účel a miesto stavby, predpokladaný termín dokončenia stavby a pri dočasnej stavbe dobu jej trvania,

    c) parcelné čísla a druhy (kultúry) stavebného pozemku s uvedením vlastníckych alebo iných práv podľa katastra nehnuteľností a parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb alebo ostatných pozemkov, ktoré sa majú použiť ako stavenisko,

    d) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) projektanta,

    e) údaj o tom, či sa stavba uskutočňuje zhotoviteľom alebo svojpomocou,

    f) základné údaje o stavbe, jej členení, technickom alebo výrobnom zariadení, budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a o súvisiacich opatreniach,

    g) zoznam účastníkov stavebného konania, ktorí sú stavebníkovi známi.

    K žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú

    a) doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu,

    b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach, ak ide o jednoduché a drobné stavby stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a) stavebného zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním,

    c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce,

    d) doklady o rokovaniach s účastníkmi stavebného konania, ak sa konali pred podaním žiadosti,

    e) kópia všeobecne záväzného nariadenia o schválení územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje,

    f) ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, vyhlásenie stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby.

    Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä

    a) sprievodnú správu s údajmi, ktoré dopĺňajú základné údaje o stavbe uvedené v žiadosti o stavebné povolenie, s informáciami o dodržaní podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, ak bolo vydané, alebo o dodržaní podmienok schváleného územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, s informáciami o výsledku vykonaných prieskumov a meraní,

    b) súhrnnú technickú správu, z ktorej musia byť dostatočne zrejmé

    1. navrhované urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby, jej konštrukčných častí a použitie vhodných stavebných výrobkov vo väzbe na splnenie základných požiadaviek na stavby a dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,

    2. požiarno-bezpečnostné riešenie,

    3. nároky na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravu (vrátane parkovania), zneškodňovanie odpadov a riešenie napojenia stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia,

    4. údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane sietí a zariadení technického vybavenia) a o jestvujúcich ochranných pásmach,

    5. pri stavbách s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením údaje o tomto zariadení, o koncepcii skladovania, riešení vnútornej dopravy a plôch pre obsluhu, údržbu a opravy a nároky na vykonanie skúšobnej prevádzky po dokončení stavby,

    6. údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním žiadosti,

    7. usporiadanie staveniska a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o uskutočňovanie stavebných prác za mimoriadnych podmienok,

    8. spôsob zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení pri výstavbe aj pri budúcej prevádzke,

    c) celkovú situáciu stavby (zastavovací plán) v mierke spravidla 1:200 až 1:500 s vyznačením

    1. hraníc pozemkov a ich parcelných čísel podľa katastra nehnuteľností vrátane susedných pozemkov a jestvujúcich stavieb na nich,

    2. podzemných sietí a zariadení technického vybavenia,

    3. návrhu prípojok na dopravné a technické vybavenie územia,

    4. ochranných pásem.

    d) vytyčovacie výkresy alebo potrebné geometrické parametre vyznačené v zastavovacom pláne jednoduchých stavieb,

    e) stavebné výkresy stavby, z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav, predovšetkým pôdorysy, rezy a pohľady (v mierke spravidla 1:100) obsahujúce jednotlivé druhy konštrukcií a častí stavby (napr. základy, nosné konštrukcie, schodištia, obvodový plášť, strešné konštrukcie, komíny), polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným vyznačením funkčného určenia, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií (napr. zdravotechnické vrátane požiarneho vodovodu, silnoprúdové, slaboprúdové, plynové, teplovodné), technické zariadenia (napr. kotolne a výťahy), úpravy a riešenia predpísané na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany, požiarnej ochrany a z hľadiska splnenia základných požiadaviek na stavby,

    f) statické posúdenie stavby, ktoré preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie,

    g) návrh úprav okolia stavby (exteriéru) a návrh ochrany zelene počas uskutočňovania stavby,

    h) ak ide o stavby s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením, stavebné výkresy, ktoré obsahujú priestorové umiestnenie strojov a zariadení vrátane riešenia vnútorných komunikácií,

    i) ak ide o stavby s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené v súhrnnej technickej správe.

    Ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

    Celková situácia stavby a stavebné výkresy, najmä pôdorysy, rezy, pohľady, sa predkladajú vo vyhotovení, ktoré zaručuje stálosť tlače.

    Pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách zariadenia staveniska môže byť po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený.

    Dôležité je, že pred vybavovaním stavebného povolenia je potrebné mať právoplatné územné rozhodnutie. V niektorých prípadoch je možné spojiť územné konanie a stavebné konanie a vybaviť všetko naraz.

    Navrhovaná stavba musí byť v súlade s územným plánom obce resp. mesta, inak nie je možné stavbu povoliť.

    Pojmy definuje vyhláška č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v § 8 a § 9.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte uvedenú vyhlášku.

    Otázka

    Potrebujem povolenie na vykopanie studne?

    Odpoveď:

    Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

    Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery podzemných vôd sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min. a prenosné nádoby.

    V prípade zámeru vybudovať na svojom pozemku studňu využívanú za účelom získania pitnej alebo úžitkovej vody, z ktorej bude voda čerpaná iným spôsobom ako ručne, je potrebné požiadať o povolenie zriadiť takúto vodnú stavbu Okresný úrad, odbor životného prostredia (v prípade ak je žiadateľom právnická osoba) alebo Obec prostredníctvom Obecného úradu (v prípade ak je žiadateľom fyzická osoba).

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte najmä § 26 a § 18 ods. 3 vodného zákona.

    Otázka

    Chceme vymeniť kúrenie. Stačí ohlásenie alebo potrebujeme stavebné povolenie?

    Odpoveď:

    Medzi tzv. bežné udržiavacie práce podľa stavebného zákona, pri ktorých nie je potrebné ohlásenie a ani stavebné povolenie, je aj údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov.

    Pre vykonanie činností podľa predchádzajúceho odseku teda nepotrebujete stavebné povolenie a nemusíte ich ani ohlasovať stavebnému úradu.

    Pojmy definuje stavebný zákon v § 139b ods. 15.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte uvedený paragraf zákona.

    Otázka

    Je potrebné povolenie na osadenie okien smerom k susedovi?

    Odpoveď

    Záleží to najmä od veľkosti okien, veľkosti steny, do ktorej ich chcete vsadiť, technických parametrov okien a stavby.

    Pravdepodobne budete potrebovať stavebné povolenie.

    Novými oknami sa totiž môže zmeniť vzhľad stavby, zasiahnuť do nosných konštrukcií stavby či čiastočne zmeniť aj spôsob užívania stavby.

    Úplne iná je situácia, ak sa len vymieňajú staré okná za nové (napríklad plastové). V tomto prípade ide o tzv. bežné udržiavacie práce, na ktoré stavebný zákon nevyžaduje ani ohlásenie stavebnému úradu, nieto ešte stavebné povolenie.

    Stavebné povolenie sa totiž vyžaduje až na niekoľko výnimiek pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania.

    Stavebné povolenie sa jednoznačne vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

    Naproti tomu, ohlásenie stavebnému úradu postačí:

    pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

    Osadením nových okien do stien sa spravidla mení vzhľad stavby a mení sa spôsob užívania stavby. Ak je to tak, ohlásenie stavebnému úradu nepostačuje.

    Túto otázku je vhodné vopred vykonzultovať so stavebným úradom.

    Ak požiadate o stavebné povolenie, sused sa v stavebnom konaní môže vyjadriť. Stavebný úrad všetky vyjadrenia posúdi a rozhodne, ktoré sú opodstatnené a ktoré nie. Ak úrad požadovanú zmenu povolí a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, získate tým právo požadovanú zmenu uskutočniť aj v prípade, že sused s ňou nebude súhlasiť.

    Pojmy definuje stavebný zákon v  § 55 ods. 1 a § 55 ods. 2 písm. c).

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte uvedený paragraf zákona.

    Otázka

    Je na opravu strechy potrebné oznámenie alebo stavebné povolenie?

    Odpoveď:

    Opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov sa podľa stavebného zákona považujú za tzv. bežné udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie a ani stavebné povolenie.

    Definuje to stavebný zákon v § 139b ods. 15.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte uvedený paragraf zákona.

    Otázka

    Ako ďaleko od hranice pozemku možno vybudovať žumpu?

    Odpoveď:

    Stavebný zákon a ani jeho vykonávacie vyhlášky neurčujú presne najmenšiu vzdialenosť žumpy od hranice pozemku. Určujú však všeobecné požiadavky na odstupy stavieb.

    Najmenšia vzdialenosť malej čistiarne alebo žumpy od studne individuálneho zásobovania vodou je daná slovenskými technickými normami STN 75 6081, STN 75 6402, STN 75 5115.

    Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

    Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

    Malá čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie.

    Malá čistiareň alebo žumpa musí byť umiestnená a riešená tak, aby bolo možné výhľadové pripojenie stavby na verejnú kanalizáciu.

    Malá čistiareň alebo žumpa sa umiestňuje tak, aby bolo možné vyberať jej obsah.

    Do malej čistiarne odpadových vôd a do žumpy nesmie byť odvedená zrážková voda.

    Dno a steny žumpy musia byť vodotesné.

    Žumpa je podľa stavebného zákona považovaná za tzv. "drobnú stavbu" (§ 139 ods. 6 písm. b stavebného zákona).

    Platí, že ohlásenie stavebnému úradu postačí pri tzv. "drobných stavbách", ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie (§ 55 ods. 2 písm. b stavebného zákona).

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte najmä § 6 a § 11 vyhlášky 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

    Otázka

    Aká je najmenšia dovolená vzdialenosť verejnej komunikácie od nehnuteľnosti?

    Odpoveď:

    Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby

    Otázka

    Na ktoré stavebné práce netreba povolenie a ani ohlásenie stavebnému úradu?

    Odpoveď:

    Na udržiavacie stavebné práce nie je potrebné ohlásenie a ani stavebné povolenie.

    Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä:

    • opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
    • opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
    • údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,maliarske a natieračské práce.

    Pojmy definuje stavebný zákon v § 139b ods. 15.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte uvedený paragraf zákona.

    Otázka

    Aký je minimálny odstup stavieb?

    Odpoveď:

    Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

    V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa predchádzajúceho odseku.

    Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

    Iné riešenia vzdialeností rodinných domov možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie uvedených alebo podľa územného plánu zóny.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte najmä § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

    Otázka

    Aký je minimálny odstup stavby od hranice pozemku?

    Odpoveď:

    Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

    Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

    V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie dvojmetrovej vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov.

    Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

    Pre úplnú informáciu si však prečítajte najmä § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

    K téme bolo vydané aj nasledujúce oficiálne stanovisko ministerstva:

    Výkladové stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy (číslo 532/2004 - 920)

    k aplikácii ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

    K najčastejším otázkam súvisiacim s aplikáciou ustanovenia § 6 citovanej vyhlášky - všeobecne:

    Ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie upravuje požiadavky na odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor. Tieto vzdialenosti sú regulatívom, ktorý zohľadňuje konkrétne podmienky výstavby vyplývajúce z požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zachovanie pohody bývania je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých uvedených požiadaviek. Pri posudzovaní  otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, napr. narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu, a pod., treba postupovať podľa § 137 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami

    Pre umiestňovanie rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, sú kritériá pre vzdialenosti medzi stavbami a od spoločných hraníc pozemkov upravené v § 6 vyhlášky samostatne špecifickými požiadavkami na základe doteraz získaných skúseností z praxe. Minimálna vzdialenosť 7,0 m, pri ktorej ešte môžu byť v protiľahlých častiach stien rodinných domov umiestnené okná všetkých miestností a okná obytných miestností, je odstupom, ktorý musí byť vždy rešpektovaný, pokiaľ nepôjde o umiestňovanie stavby v stiesnených územných podmienkach podľa § 6 ods. 4) a 5) vyhlášky. Ustanovenie § 6 ods. 3, 4 a 5 musí byť aplikované obdobne ako pri ostatných stavbách vždy spolu s obecnou požiadavkou uvedenou v § 6 ods. 1. Súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

    Aj pri dodržaní  sedemmetrovej odstupovej vzdialenosti môžu  konkrétne danosti pozemku, aj návrhu stavby (napr. výškové pomery) vytvárať situáciu, kedy je potrebné odstrániť pochybnosti týkajúce sa umiestnenia stavby odborným posúdením, v týchto prípadoch najčastejšie z hľadiska svetlotechnického - osvetlenia a preslnenia obytných miestností.

    Stiesnené podmienky:

    Aplikovať ustanovenie § 6 ods. 4 a ods. 5 možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod. Podľa ods. 4 možno znížiť vzdialenosť protiľahlých stien rodinných domov až na 4,0 m s vylúčením umiestnenia okien obytných miestností v  častiach týchto stien. Vzhľadom na to, že z hľadiska zatienenia sa podľa príslušnej STN posudzujú iba obytné miestnosti rodinných domov, nie je v takýchto prípadoch potrebné zabezpečovať svetlotechnické posúdenie. K takémuto  návrhu na umiestnenie stavby sa vyžadujú podrobné výpočty a merania z iných hľadísk (najmä požiarneho), len ak to vyplýva zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, alebo ak sú pochybnosti o správnosti konkrétneho riešenia.

    Odlišné riešenia

    Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky platí pre riešenia podmienené takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú aplikáciu § 6 ods. 3 ani ods.  4 vyhlášky, teda dodržanie vyhláškou daných odstupových vzdialeností. V intenciách tohto ustanovenia je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v  ods. 1 striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní. Pri splnení týchto podmienok je v odôvodnených prípadoch možné pripustiť aj umiestnenie okien obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností určených § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky. Jedná sa o výnimočné prípady, ktoré vyžadujú osobitný prístup. Najčastejšie ide o umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z daností stavebného pozemku, napr. v stavebných medzerách existujúcej zástavby, alebo pri zmenách  stavieb (prístavby, nadstavby) na dlhých úzkych pozemkoch s dvorovou dispozíciou existujúcej zástavby, alebo pri samostatne stojacich rodinných domoch, keď existujúca stavba na susednom pozemku svojimi vlastnosťami - rozmerovými parametrami, dispozičným riešením, orientáciou okien z obytných miestnosti v protiľahlej stene existujúceho domu a pod. vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. V takých prípadoch vyhláška pripúšťa aj odlišné riešenia s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní. Môže pritom ísť o posúdenie osvetlenia a preslnenia obytných priestorov, posúdenie z hľadiska požiarnej ochrany (najmä obmedzenia šírenia požiaru na susedné stavby - výpočet sálania a pod.), posúdenie hluku, zápachu, alebo prašnosti, príp. elektromagnetického žiarenia  a pod. Určenie potreby meraní a výpočtov závisí najmä aj od stanovísk príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy v zmysle osobitných predpisov. V súlade so zásadou správneho konania, podľa ktorej rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, je potrebné v intenciách § 37 ods. 3  a § 62 ods. 3 stavebného zákona zabezpečiť  stanoviská príslušných orgánov štátnej správy, pričom je v právomoci stavebného úradu posúdiť rozsah a spôsob zisťovania podkladov v súlade s § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V takom prípade môže stavebný úrad požadovať stanovisko príslušného orgánu štátnej správy, aj keď to osobitný predpis neustanovuje.

    Vystupujúce časti stavieb

    Podľa ust. § 6 ods. 7 vzájomné odstupové  vzdialenosti medzi rodinnými domami treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien.

    Podľa citovaného ustanovenia vyhlášky vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,5m od steny.

    V zmysle uvedeného za vystupujúcu časť stavby, ktorá sa zohľadňuje pri meraní vzájomných odstupov a vzdialeností stavieb sa považuje každá časť stavby, ktorá vystupuje od vonkajších povrchov obvodových stien stavby viac ako 1,5 m, napr. balkón, terasa, rímsa, striešky na prekrytie vstupu a pod. Za vystupujúcu časť stavby sa nepovažuje obvodová stena, ktorá má členitý pôdorys.

    Uvedené platí aj pre zimnú záhradu, ak tvorí súčasť stavby rodinného domu, je dispozične na ňu priamo napojená a jej obvodová stena je súčasne obvodovou stenou tohto rodinného domu.

    Zmeny dokončených stavieb

    Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky sa ustanovenie § 6 vzťahuje na zmeny dokončených stavieb, teda aj prístavby a nadstavby primerane. Znamená to, že odchylné riešenia možno pripustiť len za predpokladu, že v konkrétnom prípade nie je možné v celom rozsahu aplikovať vyhláškou určené normatívy. Miera primeranosti sa určí s prihliadnutím na konkrétne podmienky miesta a stavieb komplexne, pričom nesmie byť nadmerne zasahované do práv vlastníkov susedných nehnuteľností.

    Záverom je potrebné zdôrazniť, že v každom konkrétnom prípade umiestnenia rodinného domu najmä podľa ust. § 6 ods. 4 a 5 musí byť aplikácia príslušného ustanovenia riadne a komplexne odôvodnená.

    Otázka

    Prečo potrebujem povolenie na výrub, keď si na svojom súkromnom pozemku posadí strom. Po nejakom roku je už zrástli a štát chce odrazu odo mňa povolenie na výrub, správne poplatky. Je možné moje vlastníctvo na mojej záhrade, takisto ako je moje vlastníctvo aj nejaká stavba a  tu stavbu nemôžem výrazne meniť, búrať ani stavať, bez toho, aby som mal príslušné povolenia a to isté sa týka aj prírody?

    Odpoveď:

    Ak máte  na svojom súkromnom pozemku posadení strom akýkoľvek, ovocný atď. Ten strom sa stáva súčasťou prírody, výsadbou a tým, že vyrastie stáva sa súčasťou živých zložiek, prírodného prostredia a tam už nastáva záujem štátu na jeho ochrane, takže neplní funkcie len za mojim plotom, zlepšuje ovzdušie, tieni vo vzťahu k prostrediu mojej obci. Štát má záujem, aby aj tejto zložke životného prostredia bola primeraná ochrana. Toto rieši zákon č. 543/2002 zákon o ochrane prírody a krajiny. A na výrub je potrebné nejaké povolenie – povoľovacie konanie.

    Strom sa smie rúbať len v období vegetačného pokoja - tj od 1.10. do 31.3. Všetko uvedené platí aj pre stromy rastúce na súkromných pozemkoch.

    Na výrub na vlastnom pozemku potrebuješ – Žiadosť na výrub stromu

    Prílohy k žiadosti:

    1. list vlastníctva alebo nájomná zmluva na pozemok - kópia
    2. kópia geometrického plánu, príp. kópia z kat. mapy s vyznačením polohy dreviny
    3. poplatok podľa plat. sadzobníka správnych poplatkov (a/fyzické osoby = 6,50 €,
    b/právnické osoby alebo fyz. osoby oprávnené na podnikanie = 66,00 €
    - do pokladne OcÚ)

    Otázka

    Kto povoľuje výrub stromov na cintoríne, ak korene poškodzujú hrobové miesta?

    Odpoveď:

    Povoľuje obec ak je cintorín v zastávanom území obce. Ak by bol mimo zastávanom území obce – povoľuje: Okresný úrad.

    Otázka

    Kto povoľuje výrub drevní okolo ciest?

    Odpoveď:

    Povoľuje ho – Cestný správny orgán. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že cestným správnym orgánom môže byť v niektorých prípadoch aj obec, prípadne PO na tento účel založená alebo zriadená obcou. Vyplýva to z § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona. (napr. v prípade miestnych a účelových komunikácií vo vlastníctve obce, či prejazdných úsekoch vo vlastníctve obce. V takomto prípade by však obec o drevinách nerozhodovala, ako orgán ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Rozhodovala by, ako cestný správny orgán podľa cestného zákona. Cestné ochranné pásmo je stanovené mimo zastavaného územia obce.

    Otázka

    Môže obec vydať sama sebe súhlas na výrub drevín (ak je obec žiadateľom aj správnym orgánom zároveň?

    Odpoveď:

    Nie, od 1.9.2014 podľa § 69 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny platí, že ak je na konanie o vydaní súhlasu na výrub drevín príslušná obec, ktorá je zároveň žiadateľom o vzdanie súhlasu na výrub dreviny, okresný úrad určí, ktorá obec vykoná konanie o vydanie súhlasu na výrub dreviny. Z uvedeného vyplýva, že ak by mala obec vydať súhlas na výrub drevín sama sebe, musí o tom upovedomiť okresný úrad a tento písomné určí, ktorá iná obec bude viesť správne konanie a vydá rozhodnutie o výrube drevín. Obec teda nemôže byť zároveň žiadateľom aj správnym orgánom – dochádzalo by ku konfliktu záujmov.

    Otázka

    Kto povoľuje výrub drevín v korytách vodných tokov, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach ?

    Odpoveď

    V územiach s 1 až 3 stupňom ochrany prírody sa orgán ochrany prírody k výrubu drevín v brehovom poraste iba vydáva záväzné stanovisko, ako dotknutý orgán štátnej správy, no povolenie na výrub drevín vydáva – Orgán štátnej vodnej správy.

    Otázka

    Čo má obsahovať žiadosť na výrub dreviny?

    Odpoveď:

    Podľa § 22 ods. 8 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z.z.  – Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny.

    Otázka

    Na čo prihliada orgán ochrany prírody pri vydávaní súhlasu na výrub?

    Odpoveď:

    Podľa § 22 ods. 10 a 11 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z.z. pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na

    ·         druh a zdravotný stav dreviny,

    ·         funkciu a význam dreviny pre životné prostredie

    ·         ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny

    ·         ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1 . októbra do konca februára.

    Otázka

    Kto môže kontrolovať dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny a rozhodnutí vydaných na jeho základe?

    Odpoveď:

    Členovia stráže prírody

    Otázka

    Ako sa preukazuje príslušnosť k stráži prírody?

    Odpoveď:

    Člen stráže prírody sa preukazuje odznakom člena stráže prírody, ako aj ústnym vyhlásením „stráž prírody“ a na požiadanie aj preukazom člena stráže prírody. Preukaz člena stráže prírody je verejnou listinou. Môže tiež používať pri výkone svojich právomocí rovnošatu člena stráže prírody.

    Úradné hodiny

    Pondelok: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
    Utorok: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
    Streda: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
    Štvrtok:   nestránkový deň
    Piatok: 7:30 - 11:30             12:00 - 15:30

    Fotogaléria

    Kalendár

    Počasie

    meteoblue