Zemetrasenie
V posledných rokoch sme svedkami výskytu častých prírodných katastrof vo svete, medzi ktorými počtom zranených a usmrtených osôb a spôsobených materiálnych škôd dominujú zemetrasenia.
V súvislosti s tým sa záujem o zemetrasenia zvyšuje. Zaujíma nás doterajší výskyt zemetrasení, predpoklad nových zemetrasení a ich intenzita na území Slovenska.
Zemetrasenie je podľa počtu obetí, škôd, veľkosti zasiahnutého územia i zložitosti ochrany proti nemu najstrašnejšou prírodnou katastrofou. Prispieva k tomu i psychologický faktor.
Jeho zdroje pod povrchom zeme sú neviditeľné. Zasiahne ako blesk a za niekoľko desiatok sekúnd zanechá za sebou spúšť a desaťtisíce mŕtvych.
Na vyjadrenie a porovnanie veľkosti zemetrasenia sa používa tzv. Richterova stupnica, podľa ktorej najmenšie zemetrasenie zachytené na seizmografe má M = 0, najsilnejšie zemetrasenie na svete M = 8,9. Richterova stupnica nemá teoreticky ani dolnú ani hornú hranicu.
V súčasnej dobe sa väčšinou používa Mercalliho - Siebergova stupnica, ktorá má 12 intenzitných stupňov. Pre oblasť Európy upravili túto stupnicu (MSK-64) traja seizmológovia, S. V. Medvedej (ZSSR), W. Sponheuer (NDR) a V. Kárník (ČSSR).
Stupnica intenzity zemetrasenia
|
Stupeň |
Označenie |
Zrýchlenie v cm.s-2 |
M |
Prejavy |
|
I. |
nepozorovateľné |
0,25 |
|
Zaznamenávajú len pristroje. |
|
II. |
veľmi slabé |
0,25-0,50 |
2,5 |
Cítia jednotlivci v pokoji, najmä na vyšších poschodich. |
|
III. |
slabé |
0,50-1,00 |
|
Citeľné v budovách, slabé kývanie zavesených predmetov. |
|
IV. |
mierne |
1,00-2,5 |
3,5 |
Pozorujú mnohí v budovách a stojacich autách, budí ľudí, vŕzgajú okná a dvere, počuť praskanie múrov. |
|
V. |
dosť silné |
2,5-5,0 |
|
Cítia to všetci v budovách, mnohí sa budia, zvieratá sú nepokojné, okná praskajú. Lampy sa viditeľne kývajú. Zriedkavá zmena výdatnosti prameňov. |
|
VI. |
silné |
5,0-10 |
|
Pozorované aj mimo budov, mnohí sú vystrašení, padajú komíny, nábytok sa hýbe, rozbíjajú sa poháre. Škody sú aj na tehlových stavbách, zosuvy pôdy, niekedy zmena výšky spodnej vody. |
|
VII. |
veľmi silné |
10-25 |
5,5 |
Väčšina ľudí vybieha z budov, citeľné v idúcich autách, zvonia veľké zvony. Ojedinelé škody aj na železobetónových budovách, na voľnej hladine vody |
|
VIII. |
zhubné |
25-50 |
6 |
Všeobecné zdesenie, aj automobilistov. Lámu sa konáre stromov,prevrhne sa aj ťažký nábytok. Zničenie ľahkých stavieb, škody na železobetónových stavbách, padajú pomníky. V pôde trhliny niekoľko cm, rieky menia korytá. |
|
IX. |
pustošivé |
50-100 |
|
Panika, značné škody na železobetónových budovách a bytovom zariadení. Praská podzemné potrubie, 10 cm trhliny v pôde. Veľké vlny na vode. |
|
X. |
ničivé |
100-250 |
|
Veľké škody na budovách, hrádzach, mostoch, koľajnice sa ohýbajú, cesty sú zvlnené, v pôde trhliny až 1 m, voda sa vylieva na breh z jazier a riek. |
|
XI. |
katastrofa |
250-500 |
8,0 |
Podzemné potrubia, väčšina budov a mostov zničená. Rozsiahle zmeny na zemskom povrchu. Široké trhliny, posunutia v horizontálnom aj vertikálnom smere. |
|
XII. |
veľká katastrofa |
500-1000 |
8,5 |
Všetky ľudské diela úplne zničené. Zrýchlenie prevyšuje tiaž. Na povrchu sa utvoria vlny, rútia sa veľké skalné bloky, mení sa vzhľad zemského povrchu. |
Zemetrasenia na území Slovenska
Predpokladá sa, že zemetrasením je ohrozená asi 1/10 plochy pevnín, nebezpečenstvo
zemetrasenia však ohrozuje asi polovicu obyvateľov Zeme. K oblastiam s najväčším rizikom
zemetrasenia patrí mnoho krajín s najhustejším osídlením.
Územie našej republiky patrí medzi oblasti s pomerne nízkou seizmickou aktivitou, ale sú tu
oblasti, kde môžu vzniknúť zemetrasenia s katastrofickými alebo aspoň škodlivými účinkami.
Všetky doterajšie zemetrasenia môžeme rozdeliť na dve skupiny:
1. Otrasy šíriace sa k nám zo zemetrasení s epicentrom mimo nášho územia.
2. Zemetrasenia, ktorých epicentrá sú na našom území.
Do prvej skupiny patria napr. otrasy šíriace sa zo zemetrasení v oblasti Vrancea v Rumunsku,
z východných Álp a Viedenskej panvy.
Zemetrasenia druhej skupiny sa najčastejšie vyskytujú v oblasti Komárna (komárňanský
zlom) a Malých Karpát (okolie Bratislavy a Dobrej Vody).
Sledovanie prirodzenej seizmickej aktivity na Slovensku má veľký význam vzhľadom na
výstavbu a prevádzku špeciálnych objektov a zariadení, pre ktoré aj slabšia intenzita otrasov
môže byť zdrojom ohrozenia, prípadne poškodenia alebo môže sekundárne ohroziť
obyvateľstvo a spôsobiť rozsiahle hospodárske škody.
Dôležité je aj štúdium príčin indukovaných zemetrasení, t.j. otrasov, ktoré sú vyvolané
zásahmi človeka do prírody. Najmä v banských oblastiach indukované seizmické javy môžu
dosiahnuť intenzity porovnateľné s makroseizmickým zemetrasením. Okrem podzemnej a
povrchovej banskej činnosti príčinami indukovaného zemetrasenia môžu byť veľké
vodohospodárske diela, injektáž kvapalín do horninových masívov, vyčerpávanie kvapalín z
horninových masívov a umelé explózie, najmä podzemné jadrové výbuchy.
Napriek tomu, že na našom území je pomerne nízka seizmicita, je aj tu potrebné sledovať
zemetrasenia a realizovať adekvátne opatrenia, aby sa znížili následky otrasov na minimum.
