Zemetrasenie

 V posledných rokoch sme svedkami výskytu častých prírodných katastrof vo svete, medzi ktorými počtom zranených a usmrtených osôb a spôsobených materiálnych škôd dominujú zemetrasenia.
  
V súvislosti s tým sa záujem o zemetrasenia zvyšuje. Zaujíma nás doterajší výskyt zemetrasení, predpoklad nových zemetrasení a ich intenzita na území Slovenska. Zemetrasenie je podľa počtu obetí, škôd, veľkosti zasiahnutého územia i zložitosti ochrany proti nemu najstrašnejšou prírodnou katastrofou. Prispieva k tomu i psychologický faktor. Jeho zdroje pod povrchom zeme sú neviditeľné. Zasiahne ako blesk a za niekoľko desiatok sekúnd zanechá za sebou spúšť a desaťtisíce mŕtvych.
Na vyjadrenie a porovnanie veľkosti zemetrasenia sa používa tzv. Richterova stupnica, podľa ktorej najmenšie zemetrasenie zachytené na seizmografe má M = 0, najsilnejšie zemetrasenie na svete M = 8,9. Richterova stupnica nemá teoreticky ani dolnú ani hornú hranicu. V súčasnej dobe sa väčšinou používa Mercalliho - Siebergova stupnica, ktorá má 12 intenzitných stupňov. Pre oblasť Európy upravili túto stupnicu (MSK-64) traja seizmológovia, S. V. Medvedej (ZSSR), W. Sponheuer (NDR) a V. Kárník (ČSSR).

Zemetrasenia na území Slovenska

Predpokladá sa, že zemetrasením je ohrozená asi 1/10 plochy pevnín, nebezpečenstvo zemetrasenia však ohrozuje asi polovicu obyvateľov Zeme. K oblastiam s najväčším rizikom zemetrasenia patrí mnoho krajín s najhustejším osídlením.
Územie našej republiky patrí medzi oblasti s pomerne nízkou seizmickou aktivitou, ale sú tu
oblasti, kde môžu vzniknúť zemetrasenia s katastrofickými alebo aspoň škodlivými účinkami.

Všetky doterajšie zemetrasenia môžeme rozdeliť na dve skupiny:

• Otrasy šíriace sa k nám zo zemetrasení s epicentrom mimo nášho územia.
• Zemetrasenia, ktorých epicentrá sú na našom území.

Do prvej skupiny patria napr. otrasy šíriace sa zo zemetrasení v oblasti Vrancea v Rumunsku, z východných Álp a Viedenskej panvy.
Zemetrasenia druhej skupiny sa najčastejšie vyskytujú v oblasti Komárna (komárňanský zlom) a Malých Karpát (okolie Bratislavy a Dobrej Vody).
Sledovanie prirodzenej seizmickej aktivity na Slovensku má veľký význam vzhľadom na výstavbu a prevádzku špeciálnych objektov a zariadení, pre ktoré aj slabšia intenzita otrasov môže byť zdrojom ohrozenia, prípadne poškodenia alebo môže sekundárne ohroziť obyvateľstvo a spôsobiť rozsiahle hospodárske škody.
Dôležité je aj štúdium príčin indukovaných zemetrasení, t.j. otrasov, ktoré sú vyvolané zásahmi človeka do prírody. Najmä v banských oblastiach indukované seizmické javy môžu dosiahnuť intenzity porovnateľné s makroseizmickým zemetrasením. Okrem podzemnej a povrchovej banskej činnosti príčinami indukovaného zemetrasenia môžu byť veľké vodohospodárske diela, injektáž kvapalín do horninových masívov, vyčerpávanie kvapalín z horninových masívov a umelé explózie, najmä podzemné jadrové výbuchy.
Napriek tomu, že na našom území je pomerne nízka seizmicita, je aj tu potrebné sledovať zemetrasenia a realizovať adekvátne opatrenia, aby sa znížili následky otrasov na minimum.

Stupnica intenzity zemetrasenia

Stupnica intenzity zemetrasenia.pdf (121.35 kB)